Bratislava 16. marca (TASR) - V čase dvojitého polokrúhleho výročia Jiřího Schelingera (1951 - 1981) sa dočkajú fanúšikovia jednej z najcharizmatickejších osobností českej hudobnej scény 70. rokov hneď dvojitej albumovej pripomienky tohto fenomenálneho umelca. Vychádza totiž posledný chýbajúci diel skladačky vinylovej reedičnej série albumov Jiřího Schelingera s kapelou F. R. Čecha v podobe nahrávky Nemám hlas jako zvon (1975). Nemenej zaujímavá je kompilácia Zemětřesení 0.1 / Epicentrum, ktorú zostavil hudobný publicista Miloš Latislav. Tá ponúka unikátny pohľad na pozoruhodný hudobný projekt, ktorý Jiří Schelinger už, žiaľ, nestihol sám dokončiť. Jedinečný výber obsahuje Schelingerom pôvodne naspievané piesne i len rozpracované témy, dokončené jeho blízkymi kolegami v rokoch 1981 - 1984, ale tiež ukážku zo Zemětřesení s Alešom Brichtom (1993) a sólové spracovanie niekoľkých songov Milanom Schelingerom. TASR informovala PR manažérka Adriana Nievelt.

„Osud Jiřím Schelingerom, bohužiaľ, nedokončeného, neskôr predovšetkým singlovo rekonštruovaného a nakoniec moderne prenahraného albumu Zemětřesení je pozoruhodný. Miloš Latislav si dal záslužnú prácu, aby zhromaždil a preveril veľké množstvo rôznorodých informácií s témou spojených. Množstvo neistôt okolo autorstva, úprav a aranžmánov skladieb existuje, a sčasti bude existovať i naďalej, rovnako ako okolo zostáv muzikantov na niektorých nahrávkach, kde ani archívy Supraphonu a Pantonu či ohlášky na OSA neprinášajú definitívne odpovede. Isté je, že Zemětřesení Jiřího Schelingera a F. R. Čecha, obdivuhodne opatrované najmä bratom Milanom (1952 - 2023), je dodnes lákavou výzvou pre poslucháčov niekoľkých generácií i divákov koncertov rôznych retro kapiel,“ uvádza producent Supraphonu Karel Deniš.

Album Nemám hlas jako zvon, nahraný v roku 1974, teda už rok po jeho nástupe ku kapele F. R. Čecha, je vlastne prvým plnohodnotným Schelingerovým albumom. Keď nahrávka v roku 1975 prvýkrát vyšla, zostala zo strany oficiálnej kritiky bez väčšieho ohlasu. O to väčší však bol jej dosah na publikum: mladí poslucháči na nej rozpoznali niečo, čo na domácej scéne chýbalo - niečo ozajstné, dravosť a pokus o zvuk, ktorý sa nebál porovnávania so Západom. Z dnešného pohľadu Nemám hlas jako zvon zachytáva Jiřího Schelingera na prahu jeho zrelej éry medzi hravým pop-rockom a dravým hardrockom.